Zdravím Vás pekne priatelia!

Som Patrik Dubovský (58), váš konzervatívny kandidát na prezidenta Slovenskej republiky

Viacerí ma možno poznáte „vďaka“ kauze s Ľubošom Blahom, podpredsedom slovenského parlamentu, na ktorého som podal trestné oznámenie po tom, keď nehanebne nahradil vo svojej kancelárii portrét prezidentky Zuzany Čaputovej portrétom kubánskeho predstaviteľa najradikálnejšieho a likvidačného komunistického režimu Ernesta „Che“ Guevaru. Dostalo sa mi za to príjemných reakcií od ľudí, ktorým v tejto krajine ešte stále záleží nielen na demokracii a na slušnosti.

Reakcie ma potešili, no neurobil som nič výnimočné. S totalitnými prejavmi pred Novembrom ´89 a s pokusmi o ich návrat s priateľmi zápasíme celý život. Dnes najmä ako historik Ústavu pamäti národa, no ich silu a zákernosť som na vlastnej pocítil už ako dieťa. Vtedy, keď moju mamu, stredoškolskú učiteľku na trnavskom gymnáziu, vyhodili zo školy, lebo bola veriaca. Vtedy, keď môjho otca, ktorý bol historikom a šéfom Štátneho okresného archívu Bratislava-vidiek, v 50. rokoch internovali v komunistickej Akcii K.

Prvý stret s režimom som zažil v roku 1985 na Velehradskej púti, kde sme vypískali komunistických pohlavárov. O dva roky som podpísal petíciu na podporu náboženského života Podnety katolíkov... Za účasť na Sviečkovej manifestácii v roku 1988 ma chceli vyhodiť z vysokej školy. Na protest som vystúpil z režimného tzv. Socialistického zväzu mládeže. V lete 1989 som podpísal Václavom Havlom iniciovanú petíciu Několik vět. V diplomovej práci som citoval Starý zákon a tak neprešla, lebo „nebola napísaná v duchu marxizmu – leninizmu“. V rigoróznej práci som sa neskôr zaoberal témou Štátnej bezpečnosti a perzekúcií v cirkvi.

Moje skúsenosti a zážitky z detstva a mladosti ma motivovali, aby som sa angažoval vo verejnom živote. Zúčastnil som sa protestu pred „justičákom“ proti procesu s Bratislavskou päťkou. Alebo aj bratislavského pochodu študentov 16. novembra ´89. November ´89 sme štrngali kľúčmi a zúčastnili sa generálneho štrajku. Počas Nežnej revolúcie som sa stal členom Verejnosti proti násiliu. Od 90. rokov až do roku 2022 som sa postupne zúčastnil pozorovateľských misií OBSE, EÚ a ENEMO v krajinách bývalej Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu, teda v Kosove, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Macedónsku, Čiernej Hore, Bielorusku, na Ukrajine, v Arménsku či v Moldavsku. Za pozorovateľskú misiu EUMM som dostal striebornú medailu. Pracoval som aj na Demokratickej strane za predsedu Jána Langoša.

Spolu som zakladal a som členom mimovládnych organizácií Človek v ohrození, Zabudnuté Slovensko či Kláštorisko a tiež som členom správnej rady Nadácie Antona Srholca.

K mojim aktivitám patrí organizácia každoročnej konferencie Deň samizdatu, ale aj publikačná činnosť. Na konte mám knihy, ako „Ján Langoš – Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN“ a „Salezián, misionár, väzeň Viliam Vagač“. Som spoluautorom knihy „Spišské exody v 20. storočí“ a knihy „1989 – Cesta k slobode“. Vypracoval som viaceré štúdie o činnosti Štátnej bezpečnosti, perzekúciách cirkvi a protirežimných aktivitách pred novembrom 1989. Spolupracoval som tiež na niekoľkých filmových dokumentoch ÚPN, RTVS a ČT. Som Patrik Dubovský, kandidát všetkých ľudí, ktorým záleží na hodnotách, slušnosti a pravde.

Môj životopis (CV)

Narodil som sa v roku 1965 v Bratislave

Vyrastal som v Šenkviciach, usadil som sa v Dunajskej Strede.

Vzdelanie:

• Gymnázium v Trnave

· Katedra československých dejín a archívnictva, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, odbor archívnictvo

· Katedra slovenských dejín a archívnictva, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave – PhD., téma rigoróznej práce: Štátna bezpečnosť a perzekúcie cirkvi

· štipendijný pobyt TGM na Škole slovanských a východoeurópskych štúdií (SSEES) Londýnskej univerzity.

Cudzie jazyky:

• anglický
• nemecký
• ruský
• chorvátsky

Kariéra:

• Ministerstvo kultúry SR
• Trnavská univerzita
• Demokratická strana
• Úrad vlády SR
• Ústav pamäti národa – historik a archivár (doteraz)
• Učiteľ dejepisu na gymnáziu v Dunajskej Strede (doteraz)

Aktivity:

• Velehradská púť (1985)
• Sviečková manifestácia (1988)

· pozorovateľské misie OBSE, EÚ a ENEMO v Bosne a Hercegovine, Kosove, Srbsku, Macedónsku, Čiernej Hore, Bielorusku, Arménsku, Moldavsku a na Ukrajine krajinách bývalej Juhoslávie a bývalého ZSSR (1996 – 2022)

· členstvo v mimovládnych organizáciách Človek v ohrození, Zabudnuté Slovensko, Kláštorisko (býv. Strom života na Kláštorisku)

• členstvo v správnej rade Nadácie Antona Srholca
• organizátor každoročnej konferencie Deň samizdatu

Politická kariéra:

• členstvo vo Verejnosti proti násiliu
• krajský tajomník Demokratickej strany Bratislavského kraja
• kandidát za poslanca do NR SR za koalíciu DS, DÚ (2002)
• kandidát za poslanca do NR SR za stranu ZA ĽUDÍ (2019)

· kandidát za starostu Šenkvíc za KDH a Nova, do župného zastupiteľstva BASK ako NEKA, do župného zastupiteľstva TTSK za koalíciu pravicových strán za ZA ĽUDÍ, do Mestského zastupiteľstva Dunajská Streda za koalíciu PS, ZA ĽUDÍ

Publikačná činnosť:

• Ján Langoš. Od samizdatov a VPN, k dokumentom ŠtB a ÚPN
• Salezián, misionár, väzeň Viliam Vagač.
• Spišské exody v 20. storočí (spoluautor)
• 1989. Cesta k slobode (spoluautor)

· štúdie o činnosti ŠtB, perzekúciách cirkvi a protirežimných aktivitách pred novembrom 1989.

Filmové dokumenty, na ktorých som spolupracoval a v ktorých som sa objavil:

• Malý svet pravdy
• Sviečková manifestácia
• Tiene barbarskej noci
• Na Petrovom stolci
• Preosvječšenyj Vasil Hopko
• Jan Palach
• Pilátova amnestia
• Zakázaný Bůh
• Alfonz Paulen - hrdina lásky k blížnemu
• Slovenský panteón – Anton Srholec
• Strážca pamäti Ján Langoš